Prečo talenty končia v Nitre? Lebo vieme, čo s nimi

Nitra ako magnet na talenty

Keď má niekto na Slovensku skutočne talentované dieťa, skôr či neskôr skončí v Nitre. Nie preto, že by sme mali najlepšie podmienky alebo najviac peňazí. Máme niečo cennejšie - vieme, čo s talentom robiť. Vieme ho rozpoznať, analyzovať jeho slabiny, pracovať na nich a nastaviť model rastu takým smerom, ktorým sa najlepšie rozvinie všetok potenciál, o ktorom ani sám hráč často nevedel, že má.

Náš systém funguje ako hodinky. Príde k nám možno 12-ročný chlapec, ktorý je rýchly, ale má nízku schopnosť akcelerácie, prípadne zlé návyky v technike streľby, čo neznamená, že nevie strieľať. O tri roky z neho máme komplexného útočníka. Príde defenzívny obranca s dobrou stabilitou, postavou no viazne mu kreativity prvok v rozohrávke, čím stráca puky - odchádza ako moderný bek s výbornou rozohrávkou. Príkladov moze byť mnoho. Tomáš Chrenko prišiel ako zdedený talent po otcovi,  súčasnom generalnom manažérovi Nitry, 23 bodov v 10 zápasoch za U20 a láme rekordy. Tento rok ho čaká draft. Šimon Nemec bol "len" dobrý obranca - dnes má v životopise - dvojka draftu NHL. Jeho mladší  brat čaká na svoju šancu v zámorí a brúsi ho Nitra. Adam Sýkora bol malý šikovný útočník, malá motorová myš na klúčik s množstvom energie - dnes hrá proti najlepším talentom na svete. Pekarčík - zmluva s Blues a Leo Švajda? Uvidíme...Ten istý príbeh, len píše začiatok.

Systémový problém slovenského hokeja

Problém slovenského hokeja nie je nedostatok talentov, ale nemožnosť s nimi pracovať. Pozor, zámerne píšemnemožnosť, nie neschopnosť. Máme totiž na Slovensku veľa schopných trénerov. Ale nemožnosť znamená, že chýba globálna väčšia podpora zo strany štátu. Tým, že nie sú financie, nie sú lepšie podmienky na fungovanie a svet nám uniká.

Predstavte si situáciu v Trenčíne, Košiciach, Banskej Bystrici. Tréner má skupinu 20 detí. Tri sú talentované, desať priemerných, sedem by malo hrať rekreačne. Ale klub potrebuje peniaze od všetkých rodičov, lebo inak zanikne. Tak tréner musí venovať rovnaký čas všetkým, talent sa nudí, priemer nestíha a slabší sa trápia. A rodičia? Každý si myslí, že jeho syn je nový Slafkovský. Každý tréner sľubuje, že pre dieťaťa spraví maximum. Nie vždy sa to však aj dá, a toto by si malj aj rodičia uvedomiť. Občas sa musí skĺbiť viacero vecí naraz aby talent aj zažiaril.

Finančná pasca a jej dôsledky

Výberové triedy, ktoré mali kedysi štandardy, sa zmenili na náborové - berú každého, kto príde. V mojich časoch si musel dokázať, že na to máš, aby si sa dostal do hokejovej triedy. Dnes? Dnes stačí, že rodič zaplatí. Rodičia si uvedomujú, že kluby sú v pasci finančnej priepasti a využívajú tento fakt na uprednostňovanie svojich detí na úkor vyššej práce so skutočnými talentami, hlavne v iných mestách ako Nitra.

Kluby doslova bojujú o prežitie. Mesačný príspevok, nech je povedzme 200 eur, krát 20 detí = 4000 eur. To nie je len plat trénera, ale aj prenájom ľadu, cestovné plus ďalšie mnohé výdaje. Bez toho klub jednoducho skončí. Tak berú každého. A potom sa čudujeme, že naša reprezentácia do 18 rokov prehrá s Nemeckom 1:8.

Nitrianska cesta

V Nitre to funguje inak. My neberieme každého. My hľadáme talenty a keď ich nájdeme, dáme im všetko. Nie preto, že by sme boli namyslení, ale preto, že vieme, kde sú naše limity. Je výhodnejšie aj pre klub mať päť skutočných talentov a vynakladať na nich energiu a financie, ako päťdesiat priemerných hráčov bez potrebneho výsledku, pretože nemajú vacšiu perspektívu. Radšej budeme špecialisti na výnimočných ako továreň na priemer. Ak chcete generovať zisk, musíte pracovať nie len kvalitne ale aj s kvalitou.

Máme trénerov, ktorí sa vzdelávajú. Chodia na stáže do Fínska, Švédska, Česka. Študujú moderné trendy. Implementujú skill coaching, video analýzy, mentálnu prípravu. Kým inde tréneri učia to isté čo pred 20 rokmi, lebo často musia, my sa posúvame vpred. A výsledky? Hovoria za všetko.

Samozrejme, toto nie je populárny prístup. Rodičia, ktorých deti nezoberieme, nás kritizujú. Hovoria o protekcionizme, o peniazoch, o konexiách. Ale realita je jednoduchá - švédsky klub neberie Lea Švajdu preto, že má na Slovensku známych rodičov. Za hranicami naše "celebrity" len málokto spozná. NHL nedraftuje našich hráčov z ľútosti. Berú ich, lebo sú dobrí. A sú dobrí, lebo sme s nimi vedeli pracovať.

Budúcnosť - svetlá či temná?

Kým štát nezmení politiku v oblasti investícií do toho pokladu, čo máme, tak do Nitry bude prichádzať stále viac a viac detí. Tento trend však nie je možné udržať donekonečna. Už teraz máme viac žiadostí ako miest. Už teraz musíme odmietať talenty, lebo nemáme kapacity. Už teraz vidíme, že systém praská vo švíkoch.

Slovenský hokej potrebuje viac Nitier. Nie továreň na priemer, ktorá berie každého s plnou rodičovskou peňaženkou, ale systém s jasnou víziou a odvahou držať sa jej. Potrebujeme prostredie, kde chudobný talent má prednosť pred peniazmi, kde kvalita víťazí nad kvantitou a kde tréneri môžu povedať rodičom pravdu - nie každé dieťa je budúca hviezda. Kým sa to nestane, budeme mať tisíce priemerných hokejistov a hŕstku výnimočných. A tí? Tí budú pravdepodobne vizitkou Nitry.

Text a foto: Mário Jarolím Šturdík