Príčina nitrianskej prehry a jej výhody

Keď sa tím rozpadne za 32 sekúnd: Psychológia kolektívneho kolapsu v hokeji

Keď hokejový tím inkasuje štyri góly za 39 sekúnd, nejde o to, že štyria hráči urobili štyri chyby. Ide o kolektívny kolaps – psychologický jav, pri ktorom sa celý tím súčasne rozpadne spôsobom, ktorý sa vzájomne zosilňuje. Vedecký výskum ukazuje, že kolektívny kolaps je viac než len individuálne zlyhanie vynásobené počtom hráčov. Je to sociálny fenomén, pri ktorom sa negatívne emócie a zlé výkony šíria medzi hráčmi ako nákaza. Jeden hráč začne robiť chyby, čo spustí kaskádu zlyhaní u spoluhráčov.

Psychologický mechanizmus kolapsu

Fáza 1: Eufória (gól na 2:1)

Nitra dala gól a viedla. Po dlhom rovnovážnom stave dali Kmečovci gól zasluhou mladého Nemca. V tom momente sa v mozgoch hráčov uvoľnili hormóny šťastia – dopamín a endorfíny. Tím sa na pár sekúnd uvolnil, radoval sa. Bola 54. minúta zápasu. V tomto stave sa znižuje ostražitosť. Obrana sa na moment automaticky "vypne". Práve v týchto sekundách je tím najzraniteľnejší. To je to, o čom často hovorí Boris Valábik, aké je dôležité pre hráčov, ktorí prídu po góle neinkasovať po vsietení gólu.

Fáza 2: Šok (inkasovaný gól na 2:2)

O pár sekúnd neskôr súper vyrovnal. Stalo sa to čo sme museli spoznať, aby sme pochopili o čom to stále hovoria. Mozog hráčov prešiel z eufórie do šoku za zlomok sekundy. Prečo? Ide o nezvrátiteľné javy, na ktoré sa ale dá pripraviť (povieme si neskôr ako).

Procesy v mozgu nastúpia v nasledovnom poradí:

• Amygdala (centrum strachu) sa aktivuje
• Prefrontálny kortex (logické myslenie) sa vypína
• Telo vyplavuje kortizol (stresový hormón)

Výsledok? Hráči prestávajú myslieť logicky a začínajú konať impulzívne. Nemôžu za to. Nikoho preto nesmieme viniť keď už sa to stalo a proces beží. Dôležitú úlohu zohrávajú diváci - nesmú zamrznúť s hráčmi. Pozitívne fandenie vie eliminovať drevené nohy a ruky hráčov, kým naskočila na známy zápasový rytmus. Čo ale aj hľadisko zamrzne tiež?

Fáza 3: Panika (Góly na 2:3, 2:4, 2:5)

Po vyrovnaní sa tím vrhol do útoku – chceli okamžite vrátiť vedenie. A to nemali, pretože boli v stave paniky. Dôsledok v stave paniky:

• Obrana zostala otvorená (všetci sú hlavami v útoku)
• Každý hral po svojom, to čo vedel s tréningov, zabudol (žiadna organizácia)
• Brankár stratil sebadôveru (po prvom góle čakal podvedome ďalší)
• Hráči sa mentálne vzdali ("Už je to jedno, nemáme čas a pod...")

Vedecký výskum nám to potvrdzuje: Negatívne emócie sú výrazne vyššie po kolapse než po normálnej prehre. A čo je horšie – samotný pokus regulovať tieto emócie ešte viac znižuje výkon. Skôr ako si vysvetlíme čo s tým, povedzme si prečo sa to deje.

1. Psychologické momentum

Momentum v športe je reálny psychologický jav. Funguje ako "pridaná psychologická sila, ktorá mení vnímanie a ovplyvňuje mentálny aj fyzický výkon". Kľúčové je, že tímy musia momentum vnímať, aby malo účinok. Keď Nitra inkasovala gól na 2:2, hráči si uvedomili fakt: "Stratili sme vedenie." Toto uvedomenie samo osebe spustilo negatívnu špirálu procesov a pozitívnu u súpera: "Nemusíme prehrať."

2. Choking under pressure (Zlyhanie pod tlakom)

Výskum tiež ukazuje, že pod tlakom sa aktivujú dva deštruktívne mechanizmy:

A) Kognitívne preťaženie:

• Úzkosť spôsobuje, že mozog nadmerne analyzuje situáciu (nechápe to)
• Pracovná pamäť je preťažená
• Spracovanie informácií je pomalé a neefektívne (pokyny trénera nefungujú)
• Hráči robia chyby v rozhodovaní, kedy ich nerobili, pretože reakčný čas je príliš krátky na to, aby stihol absorbovať realitu.

B) Nadmerné sebauvedomenie:

• Hráči sa začnú príliš zamýšľať nad tým, čo robia a ako to robia
• Pohyby, ktoré normálne vykonávajú automaticky, sa stávajú mechanickými
• Namiesto plynulej hry vzniká trhaná, neistá hra, puk nejde spracovať, prihrávka sa pošle neskôr ako má...

3. Emocionálna nákaza

Negatívne emócie sa šíria v tíme ako vírus. Keď jeden hráč začne panikáriť, ostatní to cítia. Výskum ukazuje, že znížený výkon sa prenáša medzi hráčmi – jeden hráč začne hrať zle, čo ovplyvní výkon spoluhráčov. Opačný efekt vznikne u súpera. Pozitívne emócie sa prenášajú rovnako dobre. Zrazu začnú veci vychádzať a všetky náhodne odrazené puky zbierate.

4. Fyzické prejavy kolapsu

Vedecké merania ukazujú, že počas kolektívneho kolapsu:

• Hráči vykazujú výrazne menej pohybu, než pri postupnej prehre
• Fyzicky sa doslova "vzdajú" lebo mozog im tak prikázal (mozog je pán)
• Telo reaguje na psychický stres fyzickým odstavením a je to normálne.

Poviete si ale: Prečo niektoré tímy kolabujú a iné nie? Mentálna odolnosť je kľúčová. Výskum jasne ukazuje, že hráči náchylní na kolaps majú nižšiu mentálnu odolnosť než hráči, ktorí dokážu zvládnuť tlak.

Tímy s nízkou mentálnou odolnosťou a ich charakteristické herné prejavy:

• Frustrujú sa, keď strácajú sústredenosť (vyrábajú fauly, sú agresívni pretože sa hnevajú sami na seba, nie preto, že by boli zakerní)
• Robia viac chýb na ľade ako som spomínal vyššie
• zbytočné tresty ich ešte viac ubíjajú
• "Vyhovoria si" prehru v tesných zápasoch (hľadajú príčinu inde, nie v sebe)

Tímy s vysokou mentálnou odolnosťou a ich herné prejavy:

• Zostávajú odolné aj v ťažkých chvíľach
• Veria, že môžu otočiť zápas kedykoľvek
• Vnímajú zmeny momenta ako príležitosť, nie hrozbu (toto sa dá naučiť)

Tri faktory, ktoré rozhodujú:

1. Mindset (Nastavenie mysle) – Ako tím vníma tlak
2. Focus (Sústredenosť) – Schopnosť zostať v prítomnom momente
3. Resilience (Odolnosť) – Schopnosť vrátiť sa po rane

 Historický priklad: BOSTON – TORONTO 2013

Najväčší kolaps v histórii NHL playoff sa stal 13. mája 2013 v siedmom zápase série Boston Bruins – Toronto Maple Leafs.  Toronto viedlo 4:1 v tretej tretine a ostávalo 10 minút do konca. Zdalo sa, že Toronto postupuje. Čo sa stalo: Boston dal dva góly za 82 sekúnd. Patrice Bergeron vyrovnal 51 sekúnd pred koncom, navyše Bergeron dal víťazný gól v predĺžení. Konečný stav: Boston 5:4. Psychologická analýza: Toronto začalo brániť vedenie namiesto toho, aby hralo. Po prvom góle (4:2) sa objavila nervozita. Po druhom góle (4:3) prišla panika. Po vyrovnaní (4:4) tím mentálne skolaboval. Toto bol prvýkrát v histórii NHL, čo tím otočil 3-gólové manko v tretej tretine siedmeho zápasu. Takýchto kolapsov je neúrekom, čo len potvrdzuje tieto slová. 

Naspäť k Nitre. Čo sa dalo urobiť a ako? Kedy zasiahnuť do procesu skazy? Riešenia z psychológie športu  - overené, že fungujú 

1. Okamžitá intervencia: Time-out

Prečo funguje:

• Preruší momentum súpera – Súper má "flow", time-out ho zastaví
• Fyziologický reset – 30 sekúnd znižuje hladinu kortizolu o 15-20%
• Psychologický reset – Hráči dostanú jasné pokyny v kludovom režime, čo znižuje chaos
• Taktická úprava – Tréner môže zmeniť formáciu, kapitán tímu ukľudní hráčov, krik nefunguje 

Kedy time-out použiť: Po druhom inkasovanom góle za sebou.  V prípade Nitry po jej treťom góle v sieti Fergusona. Nie je to slabosť, je to taktická zbraň.

2. Mentálny tréning pred sezónou (práca teamového psychológa)

Príprava na stresové situácie, alebo ťažké zápasy:

• Simulovať kolapsy na tréningu
• Naučiť hráčov techniky "resetu" po chybe
• Trénovať sústredenosť na prítomný moment
• Blokovať negatívne myšlienky

Efektívne stratégie:

• Self-talk (vnútorný dialóg každého hráča) – "Ďalšie striedanie, nový začiatok"
• Blokovanie rozptyľovania – Nesústrediť sa na skóre, len na ďalšiu akciu!
• Rutiny – Pred každým striedanim spraviť rovnaký rituál (dodáva stratenú rovnováhu)

3. Úloha kapitána a lídrov mužstva 

V momente kolapsu musí niekto prevziať kontrolu, keď pokyny trénera nefungujú. Čo má kapitán urobiť:

• Nekričať na spoluhráčov, ale povzbudzovať: "POKOJ! VRÁTIME SA DO OBRANY!" , a podobne...
• Jeden jasný a rozhodný hlas totiž môže zastaviť chaos!
• Fyzický kontakt – dotknúť sa hráčov, pozrieť im do očí, nekarhať, nevyčítať nikomu chyby, pretože nevznikli zámerne.
• Pripomenúť: "Jeden gól, a sme naspäť, máme stále čas..."

4. Vystriedanie brankára

Nie je to trest, je to ochrana. Prečo? Brankár po troch góloch za sebou je psychicky zraniteľný. Náhradník má "čistú hlavu". Dáva pôvodnému brankárovi čas na mentálny reset. Signalizuje tímu: "Začíname odznova, nič sa nedeje."

5. Defenzívna taktika

Po inkasovaní, a toto je dôležité, NEÚTOČIŤ.  Emócie hovoria: "Musíme dať gól čím skôr tak ako oni."

• Logika hovorí: "Musíme zastaviť krvácanie" Často komentátori žijú v mylnej predstave že pomohol by jeden rýchly gól, kostrbatý, ušmudlaný a pod. Nie, nie je to pravda. Zabezpečiť obranu, hrať na istotu je viac kľúčové. Počkať, kým sa tím upokojí je ďaleko dôležitejšie. Pomáha úmyselné prerušovanie hry, kazenie súperových prechodov...

Prečo je ťažké zastaviť tieto procesy v mozgu? Tu sú dôvody:

Paradox motivácie

Výskum ukazuje prekvapivý jav. Príliš vysoká motivácia môže spôsobiť kolaps. Existuje optimálna zóna motivácie. Máme 3 stupne motivácií:

• Príliš nízka → výsledkom bude nedostatok úsilia
• Optimálna → výsledkom je najlepší výkon
• Príliš vysoká → výsledkom sú ťažkosti s vykonávaním rutinných zručností

Po inkasovanom góle hráči chcú často vyhrať až "príliš veľmi". Táto nadmerná (vysoká) motivácia spôsobuje, že sa zasekávajú. Že to nejde. Divák vidí ako im puk uteká, hokejka sa zlomí kedy nemá, vlastní hráči sa zrazia a pod...

Strach z negatívneho hodnotenia

Hráči, ktorí sa príliš obávajú, čo si o nich myslia ostatní, sú náchylnejší na kolaps. Výskum s basketbalistami ukázal, že hráči s vysokým strachom z negatívneho hodnotenia hrali výrazne horšie práve pod tlakom.

Komplacencia (uspokojenie)

Keď tím vedie, môže sa stať uspokojený, že vsetko je zažehnané, čo sa stalo aj Nitre po Nemcovi góle. Kľúčové vsak je ostať sústredený, čo Trenčín na rozdiel od Nitry ostal. Preto sme tento zápas neprehrali hokejom ale horším nastavením v hlavách. Výskum ukazuje, že komplacencia je významná zraniteľnosť, ktorá umožňuje talentovaným tímom zlyhať. Nemá to nič spoločné s ich kvalitou. Deň voľna väčšinou vyrieši psychický výpadok. Hráčov netreba učiť taktiky ani hrať hokej, ale nacvičiť mentálne situácie. Mozog si ich "vytiahne", keď potrebuje. Tímy, ktoré dosahujú svoj potenciál, fungujú "na misii" – každý zápas je dôležitý a pristupujú k nemu s konzistentným zameraním, pretože nie v každom zápase ide o body. Cennosťou v zápase sú aj tieto situácie a presne tu sme v bode, kedy to, čo sa stalo Nitre chce zažiť každé mužstvo aspoň raz, kedy o nič nejde, najlepšie ešte pred play-off. Ide o obrovskú mentálnu silu a vzpruhu, ktorá dáva mužstvu ďalšiu zbraň a výhodu, nakoľko už dopady kolapsu pozná a vie s ním pracovať.

VEDECKY OVERENÉ FAKTY

Hokej je polovica psychológie. Našim mentálnym nastavením sme vyhrali druhý titul a zjedli 7 mužstiev pred nami v tabuľke. Únava? Žiadna. Mohli sme hrať aj do júna. Nitra včera neprehrala pre slabú techniku, menšiu kvalitu. Neprehrala ani pre slabú kondíciu. Prehrala pre psychologický kolaps. Štyri góly za 5 minút nie sú o tom, že súper bol lepší. Sú o tom, že v kritickej chvíli sa tím rozpadol mentálne. Stáva sa to.

Čo z toho vyplýva?

1. Mentálna príprava je rovnako dôležitá ako fyzická
2. Time-out nie je slabosť, je to zbraň
3. Kapitán a autority musua pomáhať prevziať kontrolu v chaose
4. Trénovať treba aj stresové situácie, nie len techniku a taktiku 
5. Psychológ v tíme nie je luxus, je to nutnosť

ZÁVEREČNÉ ODPORÚČANIA (pre mužstvá po kolapse)

Krátkodobé (okamžite):

1. Naučiť sa jasný protokol: Po 2 góloch za sebou = automatický time-out
2. Kapitán má mandát zastaviť chaos na ľade
3. Analýza videa s hráčmi až na druhý deň – ukázať, čo sa stalo

Strednodobé (do mesiaca):

1. Zamestnať športového psychológa (ak ho nemá)
2. Trénovať stresové situácie na tréningoch
3. Zaradiť mentálne cvičenia pred každým zápasom

Dlhodobé (celá sezóna):

1. Budovať mentálnu odolnosť tímu
2. Vytvoriť "misiu" – každý zápas je dôležitý
3. Kultúra odolnosti – chyby sú príležitosť niečo sa naučiť a zdokonaliť sa, nie katastrofa

Hokej sa hrá na ľade. Ale vyhráva sa v hlave, psychika sa dá trénovať.

V článku som použil príklady vedeckého výskumu publikovaného v Journal of Applied Sport Psychology, Psychology of Sport and Exercise

Zdroje

• Apitzsch, E. (2009). Collective collapse in team sports
• Hill, D. M., et al. (2010). Choking in sport
• Geukes, K., et al. (2012). Perceived team momentum
• Mesagno, C., & Hill, D. M. (2013). Definition of choking in sport

Autor: Mário Jarolím Šturdík, foto: archív autora