Ako mi zmeškané vlaky zmenili pohľad na zlatú generáciu

Stál som na vlakovej stanici v Nitre s batohom, diplomom v ruke a prázdnou hlavou plnou otázok. Čerstvo po promócii, s lístkom do Košíc v druhej ruke a pocitom, že celý svet je predo mnou. Vlak mal meškanie - ako obvykle. Dostal som hlad a zašiel som do neďalekého bufetu s vôňou čerstvých hotdogov. Pri jednom zo stolov sedel starší pán s čapovanou kofolou. Čítal knihu bez okuliarov. Sadol som si k vedľajšiemu stolu a chvíľu ho sledoval. Niečo na ňom ma zaujalo - možno ten pokoj, s akým listoval stránkami.