Socha "Túžba po uzdravení"
Pridané 23.1.2026 11:03:51 Počet zobrazení 1005
Stojíme pred vecami denne. Prechádzame okolo nich, ani ich nevidíme. A pritom mnohé z nich majú príbeh, ktorý by nás zastavil, keby sme mu dali priestor. Socha v areáli nitrianskej fakultnej nemocnice je jednou z nich. Väčšina ľudí ju míňa bez povšimnutia – obrastená machom, súčasť nefunkčnej fontány, obklopená reťazou proti parkovaniu. Lenže v tom kameni je viac než len forma. Je tam posledný výdych umelca, ktorý bojoval so smrťou a vtesával ju do pieskovca, kým ho nedobehol čas.
Muža, ktorý leží na boku a bojuje so svojou chorobou, zobrazuje socha v areáli nitrianskej fakultnej nemocnice. Väčšina ľudí, ktorí prechádzajú denne okolo, ani netuší, že ide o autobiografické dielo. Keď ho autor v roku 1939 dokončil, predčasne zomrel – mal len 42 rokov.
Elemír József Mészáros sa narodil 14. augusta 1897 vo Výčapoch-Opatovciach, neďaleko Nitry. Bol kovotepcom, zlatníkom, grafikom a rytcom, no k sochárstvu sa dostal až v zrelšom veku. Jeho cesta nebola priamočiara – štúdium ho viedlo cez Budapešť, nemecký Pforzheim až do Ríma, kde v rokoch 1933 až 1934 navštevoval prestížnu Academia di Belle Arti.
Počas prvej svetovej vojny slúžil na albánskom fronte, kde utrpel zranenie pravej ruky. Táto skúsenosť, rovnako ako neskoršia choroba, poznačila nielen jeho život, ale aj tvorbu. Do Nitry sa vrátil v roku 1934 a práve tu, v posledných piatich rokoch svojho života, vytvoril diela, ktoré dnes patria k mestskému kultúrnemu dedičstvu.
Jeho prístup k umeniu sa vyznačoval postupným odkláňaním od strohého realizmu smerom k expresívnemu vyjadreniu vnútorného sveta. Dokázal zachytiť ľudské utrpenie, krehkosť i túžbu po uzdravení spôsobom, ktorý presahuje povrchné zobrazenie. Presne toto vidíme v soche pred pavilónom Psychiatrickej kliniky na Špitálskej ulici – mužská postava z pieskovca, ktorá nesie bremeno vlastnej choroby a zároveň nádej na jej prekonanie.
Keď dielo dokončil v roku 1939, sám už zápasil s pľúcnou chorobou (tuberkulóza). O niekoľko mesiacov neskôr, 14. októbra, v Nitre zomrel. Mal presne 42 rokov a dva mesiace. Pochovaný je na mestskom cintoríne.
Socha bola pôvodne súčasťou fontány, ktorá však už dlhé roky nie je funkčná. Pieskovcom prerastá mach a celé dielo by si zaslúžilo dôstojnú renováciu. O to viac, že nedávno bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Nemocnica, ktorá je jeho vlastníkom, okolo neho osadila reťaz – nie na ochranu pred vandalizmom, ale na zamedzenie parkovania v tesnej blízkosti.
Elemír József Mészáros zanechal po sebe dielo, ktoré je viac než len sochárska práca. Je to osobný odkaz muža, ktorý až do poslednej chvíle tvoril napriek bolesti, a ktorý do kameňa vtesnal vlastný príbeh o krehkosti života a sile túžby po uzdravení
Text a foto: Mário Jarolím Šturdík