Prečo je tréner FC Nitra iný? Rozumie simbióze.

Vysvetliť hráčom, čo znamena nosiť na drese klubový znak, dokážu len tréneri, ktorí rozumejú klubu a jeho fanúšikom. Dres nie je pre neho len textil s logom, ale zodpovednosť voči mestu a ľuďom, ktorí v neho veria. Záväzok, že na ihrisku necháš všetko. Takto motivovaní hráči hrajú úplne inak - nie pre seba či peniaze, ale pre niečo väčšie. Pre fanúšikov, ktorí im veria. Pre mesto, ktoré reprezentujú. A takí hráči skutočne nechajú v zápase srdce.

Táto simbióza fanúšik - hráči - výkon prináša výsledky, ktoré nie sú náhoda. Podporujúce tribúny dodávajú hráčom silu prekročiť vlastné limity, zatiaľ čo bojujúci hráči na ihrisku inšpirujú fanúšikov k ešte intenzívnejšej podpore. Tréner, ktorý dokáže vybudovať a udržať toto spojenie, vidí výsledky prichádzať prirodzene. Dokáže to však málokto. Potrebuje to vnímavcov s pokorou, skromnosťou a odvahou robiť veci inak. Trénerov, ktorí chápú futbal ako emóciu spojenú s mestom a ľuďmi, nie ako štatistickú hru čísel, rebríčkov a systémov.

Svoju vnímavosť opäť raz ukázal, keď na sociálnej sieti vyjadril svoje úprimné myšlienky venované mladému chlapcovi - fanúsikovi Dušanovi, ktorý tragicky zahynul iba deň pred posledným domácim zápasom prebiehajúcej sezóny, keď sa vracal zo zimneho štadióna domov po fandení hokejistom HK Nitra v zápase proti Liptovskému Mikulášu. Jeho status uvádzam celý v plnom znení: 

"Chlapec s modrým dáždnikom"

Áno, to s tým dáždnikom, som Ja. Ten dáždnik ale nie je môj a Ja už vôbec nie som TEN "chlapec s modrým dáždnikom". Ten dáždnik patril chlapcovi, ktorý bol každý jeden zápas, doma - vonku, za slnečna či dažďa, na zápase FC Nitra. No a samozrejme nie len FC Nitra, ale aj HK Nitra, ktorým fandil či oba kluby víťazili, alebo prehrávali. Tento dáždnik nie je len tak obyčajný dáždnik. Alebo teda, možno je obyčajný, ale nie je od obyčajného chlapca. FC Nitra prišla hrať pohárový zápas do Bešeňovej, kedy sa počas dňa pustil veľký dážď. Tréner Nitry v treste 🫣 čiže na lavičke byť nemôže, na tribúne byť nechce, chce byť pri chlapcoch a realizačnom tíme. Lenže oblečený v jednej mikine to asi ideálne nebude a tak sa poberie k zoskupeniu "Trogárov" v domnení, že nájde niekoho, kto má v ruke dáždnik. Lenže ako naschvál, nikto žiadny nemá a tak sa bez otázok otáčam a popri ihrisku mierim späť pri lavičku. Hovorím si, nuž zmokneš, keď si sprostý 😏🤷‍♂️ No a zrazu ako sa otočím, zbadám "chlapca s modrým dáždnikom". Hovorím si, dáždnik v klubových farbách, aké príznačné. Uvidíme, čo mladý pán povie, ako zareaguje. Je to "náš fanúšik", neverím, že na nového trénera FC Nitra zareaguje nevrlo. To možno časom 🙂 Prídem k nemu a pýtam sa: "Mladý pán, budete stáť pri svojich kamarátoch?" On: "Áno, prečo pán tréner?" Zaskočilo ma, že vedel kto som, no na titulkoch nemenovaného periodika som bol pred príchodom do klubu pomaly častejšie ako primátor a tak mi docvaklo, že asi je to jeden z tých vernejších fanúšikov, čo sa zaujíma o klub, no aj tak (!), nepozná ma, nič som tu neodviedol, no presto všetko má úctu a rešpekt. Hovorím mu: "Prosím Vás, strašne prší, chcem byť pri striedačke s chlapcami, nevadilo by Vám požičať mi dáždnik?" On: "Pán tréner - absolútne! Zoberte si ho, dáte mi ho niekedy na zápase, nerobte si starosti." Ja: "Tak to teda určite nie! Vrátim Vám ho hneď po zápase, prídem za Vami!"

No a tak sa aj stalo. Vrátil som, on mi pogratuloval, Ja poďakoval. Po zápase v Novom Meste nad Váhom, kráčam okolo ľudí popri zadnej časti tribúny, lebo šak tréner Slezák je stále v treste 🤦‍♂️ a naraz ku mne pristúpi "chlapec s modrým dáždnikom", samozrejme bez dáždnika a pýta sa: "Pán tréner môžeme si spraviť spoločnú fotku?"

Skoro som odpadol. Hovorím si, k*urva fix, nič si tu nedokázal a tento chlapec ti už druhý krát preukázal niečo, čo mnohí nedokážu ani potom, keď si preberiete nejakú tú trofej. No a viete kto je, respektíve kto "bol" chlapec s modrým dáždnikom? Bol to Duško "Duški" Mikulec, ktorý deň pred našim zápasom, vo večerných hodinách, tragicky zahynul 💔😔 . Chlapec, srdcom Nitran so statusom, ktorý ho vystihoval najlepšie: "V dobrom aj v zlom, Nitre verný som" 💙

Duško, nepoznal som Ťa bližšie, neviem aký si bol, no viem, že si vždy sedel na tribúne na sedačke hneď vedľa našej striedačky. Tam bolo tvoje miesto. Či sám, alebo s priateľmi, občas sa nám stretli pohľady. Ja občas naježený, ty s príznačným úsmevom a kľudom sebe vlastným, akoby si mi chcel bez slov povedať: "tréner kľud, všetko dobre dopadne". Ja som ťa nepoznal osobne, no utkvel si aj tak v pamäti, a tak ti chcem tam hore odkázať, že TU v podobe "modrého dáždnika" budeš mať už navždy - spolu s nami - svoje miesto. Odpočívaj v pokoji a fandi nám tam z hora, my ťa budeme stále cítiť vedľa seba 🕊️🕯️⚽️"

Igor Slezák patrí medzi výnimočných ľudí. Nemohli sme si želať lepšieho trénera.

Ďakujeme, pán tréner Igor Slezák.

Text a foto: Mário Jarolím Šturdík