Nitráčik: Miesto, kde deti objavujú svet bez zákazov

Čo sú senzorické hodiny?

Mnohí rodičia o nich počuli, no nevedia, čo sa za tým skrýva. Senzorické hodiny nie sú len o hre, ide o rozvoj všetkých zmyslov dieťaťa - dotyk, zrak, sluch, čuch, chuť. Deti skúmajú rôzne materiály, textúry, farby, presýpajú farebnú ryžu, miešajú sliz, maľujú na zrkadlo, prelievajú vodu pipetami. Senzorická hra rozvíja jemnú motoriku, grafomotoriku, ktorá je dôležitá pri nástupe do školy, kreativitu a sústredenie. Podporuje koordináciu oko-ruka, prácu v kolektíve, predstavivosť a trpezlivosť, napríklad keď sa deti snažia dopracovať k skrytému predmetu alebo pipetkujú. Zoznamujú sa s novými senzoricky podnetmi ako klzký chia sliz, tajomná Oobleck hmota, jedlé blato. Všetko je z jedlých surovín a je bezpečné. Dieťa sa učí cez vlastnú skúsenosť, nie cez príkazy, zisťuje, čo sa stane, keď zmiešam dve farby, ako sa cíti mokrý piesok oproti suchému, čo dokáže urobiť s kúskom plastelíny. Tieto zážitky formujú jeho vnímanie sveta.

Ufúľané senzorické hodiny (messy play) idú ešte ďalej. Deti sa môžu skutočne ufúľať, maľovať rukami, šliapať do farby, ponoriť sa do materiálov. Pre mnohých rodičov je to výzva - pustiť dieťa, aby sa zašpinilo, ale práve v tom je kúzlo. Dieťa sa uvoľní, prestane sa báť a začne experimentovať. Rodič vidí, ako sa jeho dieťa mení, ako sa sústreďuje, tvorí, užíva si moment. Saška v Nitráčiku vytvára presne takýto priestor s pripraveným stanovišťami, kvalitnými materiálmi a bezpečným prostredím. Deti prichádzajú, vyberajú si, čo ich zaujíma, a ponárajú sa do hry. Rodičia sa môžu pripojiť alebo len sledovať, bez tlaku, bez povinností, len spoločný čas a radosť z objavovania.   

Odkiaľ prišiel nápad

Inšpirácia prišla od jej trojročného syna, ktorý pri senzorických aktivitách zrazu prestal odbiehať. Sústredene čarbal na zrkadlo, používal jemnú motoriku, vydržal pri jednej činnosti. Saška videla zmenu a keď jej končila materská, prišiel nápad. Spontánne spustila procesy, našla miesto, začala. Peniaze išli z vlastného vrecka, z úspor, pretože senzorické pomôcky sú drahé a treba pokryť množstvo tém. Ale šlo o niečo dôležitejšie - zanechať v tomto svete dobrú stopu, nie pózu, ale skutočnú túžbu robiť niečo užitočné.

Po roku v zdieľanom priestore prišla potreba zmeny. Malé miestnosti a obmedzené možnosti ju tlačili ďalej. Saška prešla z s.r.o. na o.z. a začala hľadať nové miesto. Samé sklady, administratívne budovy, kde o deťoch nechcú ani počuť, až osud zasiahol. Našla miestnosti s krásnym átriom v srdci mesta, pri autobusovej a železničnej stanici. Nájom je vysoký, ale vedela, že potrebuje niečo iné, pretože v Nitre častokrát hygiena alebo vybavenie v detských priestoroch zaostáva, hoci existujú aj svetlé výnimky. 

Čo všetko tu nájdeš

Messy & sensory play (ufúľané senzorické hry) naštudovala, vycickala a pojala kvalitne. Nové miestnosti sú veľké, tak začala pridávať aktivity, ktoré tu široko ďaleko nie sú. Magnetické hodiny s vyše 3000 kusmi magnetických stavebníc nie sú len o pár kúskoch do ruky, ale o obrovskom rozsahu. Deti sa hrajú s Nitrianskym hradom, ktorý ich už čaká, domino efekt, park, lávku, magnetické spája so senzorickým. Rodičia kupujú magnetické stavebnice aj domov a keď ich deti majú k dispozícii vo veľkom množstve, úroveň kreativity a predstavivosti je úplne inde.

Veľa materiálov si vyrába sama - plastelínu vhodnú pre najmenších, farebné špagety, zafarbený cícer, ryžu, tarhoňu, soľ, jellé blato, rôzne slizy z chia, psylia. Vyrába aj pomôcky ako šapitó do cirkusového stanovišťa alebo pec na pečenie pizze. Najobľúbenejšie témy sú povolania (hasiči, stavba, zubár), farma, v kuchyni (deti milujú obaľovanie rýskov), cirkus a vesmír. Snaží sa nastaviť aj svetelné stimuly, aby bol zážitok kompletný.

V októbri spúšťa ďalšiu novinku - zážitkové maľovanie pre deti s rodinami, kde vládne sloboda, kreativita, maľovanie na neobvyklé povrchy a trávenie času spolu. Oblečú si zásteru, ochranné okuliare, zoberú kýbel s farbami, ktoré si sami načapujú, a pustia emócie na špacír. Maľujú na kartónovú raketu, biely záves alebo roztiahnutý dáždnik visiaci zo stropu. Plus klasiky - maľovanie na plátno a tvorivé dielničky.

Ale pozornosť venuje aj mamám, pretože spokojná mama znamená spokojné dieťa, a to nie je fráza. V Nitre sa mamám extra moc nevenuje nikde, preto Saška spustila filiálnu terapiu so špeciálnou pedagogičkou pre rodičov, aby si vedeli prehĺbiť vzťah s deťmi a nastaviť hranice. Dvakrát mesačne je v miestnostiach soundhealing, kde rodičia konečne nemusia nič robiť, len ležať, relaxovať a vibrácie urobia robotu za nich. Plánuje aj ufúľané senzorické hodiny pre dospelých 18+, lebo na hodinách vidí, ako ich to baví a ako veľa materiálov nepoznajú. Vo svete dospelých sú povinnosti, tak im dobre padne vrátiť sa do detstva bez zákazov.

Hodiny má rozdelené podľa veku - MINI (12-18 mesiacov), MIDI (1,5-3 roky), MAXI (3-6 rokov). Všeobecne sa venuje deťom do 6 rokov, ale je to orientačné. Často prídu aj školáci, dokonca aj puberťáci, ktorí sa viac dokážu uvoľniť medzi menšími deťmi ako medzi rovesníkmi, a potom sú doma pokojnejší. To si ona nevysnívala, to má takú spätnú väzbu od rodičov.

Ufúľané hodiny má trikrát do týždňa, príprava, samotná hodina a upratovanie zaberú množstvo času a fyzických síl. Priemerne upratuje 2 hodiny po jednej hodine. Magnetické hodiny sú zatiaľ v soboty dopoludnia, ale ak sa rozbehnú, pridá aj piatky. Zážitkové maľovanie očakáva častejšie - oslavy, teambuilding, oslavy pre deti robí so senzorickými stanovišťami, cez leto aj vonku. V herničke má mini predajničku SENZORKOVO s najobľúbenejšími senzorickými pomôckami a materiálmi - len kvalitné produkty, žiadna toxická čína.

Keď dieťa prekoná strach

Deti od prirodzenosti nemajú rady neporiadok a nesystematickosť. Milujú poriadok, presný režim v rannom detstve pri uspávaní, jedení. Je to geneticky v nich, preto je dôležité, aby sa postupne zblížili aj so špinou, nezvyčajnými hmotami. Občas sa stretáva s tým, že dieťa nechce alebo nedôveruje senzorickým stanovišťám. Je to pre nich veľakrát neznáma. Vtedy sa snaží nechať dieťaťu dostatočný osobný priestor, nech samo s rodičom preskúma materiály. Deti sú veľmi vnímavé a stačí, že sa venuje dieťaťu vedľa a hneď zbystrí, čo za aktivitu robia.

"Čarovné zrkadlo" (tak ho deti samé nazvali) zatiaľ nadchlo každého. Tie udivené tváričky, keď si začne maľovať ruku, otlačí ju na zrkadlo alebo keď autíčko namočí do farby a začne farebnými kolesami jazdiť na zrkadle. To ich motivuje dať šancu zmysluplnejšiemu ufúľaniu.

Pamätá sa ako včera - prvýkrát bolo u nej dievčatko, uprostred hodiny radostne a nahlas vykríklo: "mamiii, ja som špinavááá!" Zrazu magický moment, stíchla celá miestnosť a z tej radostnej reakcie ostali všetci nadšení. Naozaj to bola čistá detská radosť vo vzduchu. Maminka vzápätí doplnila, že keď šli na hodinu, dievčatko sa veľmi bálo ufúľania, ani vstúpiť nechcela. Zvládla to a prekonala prirodzený pud po čistote, hodinu si naplno užila po prvotnom strachu. To bolo pre Sašku silné, tá nefalšovaná detská emócia.

Keď jeden chlapček začal so štetcom v ruke šermovať sám so sebou v pomaľovanom zrkadle, rozprával sa pritom a spieval. Bol rozkošný. Sledovať ho, ako sa spoznáva "z druhej strany", komunikuje sám so sebou a úplne sa uvoľnil, bolo veľmi milé.

Malá Alžbetka je verná faninka Nitráčika, chodí na hodiny so svojim bratom a oboma rodičmi. Je úžasná, s prehľadom si užíva všetky stanovištia. Celkovo je veselá a živá. Na jednej hodine si sadla do špeciálneho senzorického podnosu s umývadlom s tečúcou vodou (celá od farby) a asi 15 minút len tak sedela s rukami pod prúdom vody a užívala si moment, pocit vody na tele. Ani pohľadom nepohla. Aj o tom sú senzorické hodiny, precítiť zmyslami, nájsť stíšenie a užívať si danú chvíľu. Takéto momenty sú dôvodom, prečo Saška robí to, čo robí, pretože to nie sú len hodiny, ale zážitky, ktoré zostanú pre deti, rodičov a rodiny.

Vízia budúcnosti

Všetko robí sama, peniaze z rodinnej kapsy, bez výplaty. Tvrdí, že je to rehola, pretože všetky peniaze, čo pristanú na účet, idú na rozvoj o.z., plus aj navyše rodinné. V o.z. sú tri mamky, ale len ona to kočíruje, lebo jedna má tri deti, druhá dve, ona má jedného. Prizvala si aspoň výpomoc na ufúľané hodiny, lebo keď chce projekt rozvíjať, musí mať čas. Syn chodí do škôlky len na pol dňa, potom už toho veľa nestihne a večer je vyčerpaná. Vzdáva hold všetkým pracujúcim mamkám.

Neľutuje sa, Nitráčik ju baví a napĺňa. Aj keď je najviac unavená a hlava jej ide roztrhnúť, po hodine je nabitá energiou a bolesť odíde. Deti jej vynaloženú energiu vracajú desaťnásobne. Stále sa vie posúvať ďalej, nie je to nikdy nuda. A úplne rastie a rozplýva sa, keď vidí, ako rodičia venujú plnú pozornosť dieťaťu, priblížia sa mu a spolu si užívajú spoločnú chvíľu. Veľmi sa jej páči, ak sa aj dospelí oddajú slobodnej hre bez zákazov a zbytočných obmedzení a úprimne sa tešia. Na záver mocné priznanie: srdce jej plesá, keď deti na konci hodiny plačú... lebo im je skvelé a nechcú odísť.

Ale po roku a pol potrebuje pomoc. Žiadala veľké nitrianské firmy a nadácie o pomoc, nikto sa ani neunúval odpovedať, podľa nej ani nečítali jej žiadosti a tvárili sa, že ju nepočujú. Nerobí to pre seba, chce robiť dobrú vec, ale bojuje s neochotou. Nie je sťažovateľka, má nápady, odhodlanie a kreativitu. Maminky, ktoré k nej chodia, jej veria a aspoň slovom, radou či zdieľaním pomôžu. Tento mesiac bol ťažký, všetci chorí, tak to cíti, nemá istý príjem, 2% zatiaľ nepoberá a mesačne má neisté peniaze z hodín.

Saška má plány, veľké plány. Chcela otvoriť špeciálnu miestnosť relaxačno-senzorickú s prvkami SNOEZELEN, aj absolvovala školenie, aby mala základ, ale najlacnejšia pomôcka stojí 2500€ minimálne. Mala by byť prioritne pre preťažené deti, lebo je to tlak na ne už v útlom veku - krúžky, buď dokonalý, nekrič, buď ticho. Verí, že raz sa to podarí, veď postupne. Ale bez pomoci to nedokáže zrealizovať v plnom rozsahu. Každá koruna znamená nový materiál, nové aktivity a viac rodín, ktorým môže pomôcť. Nie je to o prežití, ale o raste, o tom, aby Nitra bola mestom, kde rodiny majú kam ísť, kde deti môžu byť deťmi a kde mamy môžu vydýchnuť. Ak sa nájde niekto, kto pomôže - finančne, materiálne alebo zdieľaním - bude to skvelé. Saška bude môcť rozvíjať projekt ďalej, pridávať aktivity a pomáhať viac rodinám, lebo to, čo robí, nie je len pre jej syna, ale pre všetkých. Ona aj Nitráčik sú lokálpatrioti a nehanbí sa za to. Snáď sa im podarí Nitráčika udržať čo najdlhšie, aby vložená energia, peniaze a nadšenie nevyšli nazmar.

Pohľad pedagóga 

Som naozaj rád, že môžem písať o Nitráčiku. Ako pedagóg s 21 rokmi praxe na prvom stupni základnej školy a so štúdiom špeciálnej pedagogiky som prešiel nespočetným množstvom situácií, či už v špecializovaných triedach bežných škôl, špeciálnych škôl, pri žiakoch s poruchami, bez porúch, mimoriadne nadaných, športovo nadaných, alebo tých s kriminálnou minulosťou v polepšovniach - reedukačných centrách. Stretol som sa so všetkými možnými typmi detí a ich rodičov. Viem, čo deťom pomáha a čo im škodí. Saška v Nitráčiku vytvára priestor, ktorý deti potrebujú - miesto bez zákazov, s kontrolovanou činnosťou a pozorným dozorom, kde sa môžu rozvíjať prirodzene, experimentovať, objavovať. Takéto skúsenosti sú pre ne nenahraditeľné. Formujú ich vnímanie sveta, rozvíjajú kreativitu, motoriku, trpezlivosť. Preto si myslím, že Nitráčik si zaslúži podporu. Nie je to len ďalšia herňa, je to miesto, ktoré má skutočný zmysel.

Ako môžeš pomôcť?

• Finančne - každá koruna pomôže ustáť nájom, kúpiť nové pomôcky a rozvíjať projekt
• Zdieľaním - rozšír informáciu o Nitráčiku medzi rodiny a priateľov
• Návštevou - príď na hodiny, oslavy a aktivity
• 2% - venuj 2% dane z príjmov o.z. Nitráčik (možné od roku 2026)

Kontakt a info:

Nové priestory v centre Nitry (pri autobusovej a železničnej stanici)

Facebook: Nitráčik

Viac o Saške: Rozhovor na sensoryplay.sk

Saška robí pre Nitru niečo výnimočné. Pomôžme jej v tom pokračovať. 

Autor: Mário Jarolím Šturdík,  Foto: Nitráčik, Košičárová Alexandra