Keď autorské právo slúži ako cenzúra: Prečo Markíza blokuje kritiku?
Pridané 21.4.2026 17:50:57 Počet zobrazení 6
Keď som sa nedávno pokúsil dohľadať politickú diskusiu, z ktorej poslanec Marián Kéry zdieľal úryvok, narazil som na digitálnu stenu: „Video nie je dostupné, obsahuje materiál TV Markíza." V tej chvíli mi to došlo. Autorské právo tu neslúži na ochranu duševného vlastníctva, ale ako digitálny štipec na ústa pre každého, kto si dovolí nastaviť televízii zrkadlo.
Televízie ako Markíza dostávajú od štátu vysielacie licencie, čo je v podstate prístup k verejnému statku – fyzikálnemu spektru. Z tohto privilégia by mali plynúť aj povinnosti. Keďže Markíza využíva národné bohatstvo (fyzikálne frekvenčné spektrum), ktoré pritahlo pozornosť národa, musí akceptovať vyššiu mieru verejnej kontroly a kritiky, než akúkoľvek inú súkromnú firmu (napríklad pekáreň). Nemôžu si nárokovať na licenciu od štátu a zároveň cenzurovať verejnú debatu na kanáloch a frekvenciách, ktoré využíva na šírenie informácií pre domáce publikum. Keď politici v minulosti odmietali komunikovať s médiami pre ich zaujatosť a chýbajúcu nestrannosť a politickú aktivitu, tie okamžite kričali o „práve verejnosti na informácie". Prečo však toto právo končí presne v momente, keď sa niekto (napríklad oponent v diskusii) rozhodne analyzovať zaujatosť alebo techniku vedenia rozhovoru?
Prípad Mariána Kéryho
Toto je učebnicovým príkladom arogancie. Poslanec sa relácie sám zúčastnil a následne zdieľal úryvok dňa 21.4.2026 (v deň písania tohoto článku), aby poukázal na to, že medzi moderátorkou a oponentkou v štúdiu nevidí žiadny rozdiel v profesionalite. Markíza namiesto vecnej reakcie siahla po najsilnejšej zbrani: zneužila YouTube Copyright Strike. Je absurdné, že televízia pozve politika do štúdia a následne sa snaží zlikvidovať každý kanál, ktorý tento záznam použije na politickú kritiku ak ho chce zdieľať s vlastným komentárom. Markíza sa tak stáva väzniteľom svojich vlastných hostí.
Vrcholom všetkého je vypnutie komentárov pod politickým obsahom. To nie je technické nastavenie, je to priznanie slabosti a čisté pohŕdanie divákom. Zatiaľ čo od politikov vyžadujú absolútnu otvorenosť, sami sa izolujú do bubliny, kde je jediným povoleným zvukom potlesk. Vypnutím komentárov nám televízie odkazujú: „Máte právo počúvať, ale nemáte právo odpovedať, na vaše názory nie sme zvedaví..."
Čo na to zákon?
Podľa Ústavy SR má každý občan právo na slobodný prístup k informáciám. Súkromná televízia má síce vlastnícke právo na kamerový záznam, zvuk, strih a pod., ale ak vysiela politickú diskusiu, stáva sa aktérom verejného priestoru, čo sami deklarujú verejným záujmom. Filter, ktorý svojvoľne rozhoduje o tom, kto smie a kto nesmie analyzovať verejne dostupné politické debaty, je v demokratickej krajine neprípustný. Copyright strike na YouTube je dnes modernou formou cenzúry, ktorú veľké korporácie využívajú na likvidáciu nepohodlných názorov bez toho, aby museli svoje tvrdenia obhájiť v slušnej debate.
Pýtam sa teda: Kde je hranica? Môžeme si ešte robiť kritickú analýzu politických debát, alebo nám televízie dovolia zdieľať len to, čo im zapadá do programovej štruktúry? Ak je toto najlepší argument, aký vie mainstream vyprodukovať, tak je najvyšší čas, aby si diváci uvedomili, že informácie sa zmenili na tovar, ktorý má slúžiť len na presadzovanie jednej (tej ich) pravdy.
⚠️ Dôležité:
Tento je v medziach „spravodajskej licencie" (§ 46 Autorského zákona), kde je kritika a informovanie o verejných udalostiach (politik v TV) chráneným záujmom. Ak by sa niekto z médií mal nutkanie sa ohradiť, majte na pamäti, že nešírim vaše autorské dielo za účelom materiálneho a finančného zisku, šírim politickú kritiku verejne známej osoby v rámci výkonu slobody prejavu.
Mario Jarolím Šturdík, autor