Keď fandenie predstavuje problém

Pisateľ tvrdil, že mladí chalani chceli na zápase bubnovať a vytvárať atmosféru. Vraj prišiel 10-ročný chlapec s bubnom. Lenže podľa komentára sa objavila skupina starších fanúšikov, ktorí im to chceli zabrániť. Fotili ich, zazerali na nich. Mladí sa zľakli a radšej to vzdali. Neviem, či je to pravda. Možno autor preháňa. Možno to videl inak, ako to bolo. Nemám dôkazy, fotky ani svedkov. Mám len tento komentár z internetovej diskusie.

Ale predstavme si na chvíľu, že aspoň časť z toho je pravda. Že naozaj existuje 10-ročné dieťa, alebo iné, ktoré chce fandiť svojmu klubu, ale bojí sa. Nie kvôli súperovým fanúšikom... Nie kvôli SBS... Ale kvôli vlastným. Nesúhlas je legitímna forma protestu. Ak sa skupina fanúšikov rozhodne, že nebude chodiť na zápasy alebo nebude fandiť, je to ich právo. Môžeme s tým nesúhlasiť, ale musíme to rešpektovať. Tak teda rešpektujme. Otázka však znie inak - má niekto právo brániť ostatným, aby fandili? Má dospelý človek právo zastrašovať dieťa s bubnom, lebo chce fandiť? Kde končí právo na protest a začína šikana? Možno sa mýlim. Možno interpretujem jeden anonymný komentár príliš vážne. Ale ak existuje čo len malá šanca, že sa toto naozaj deje, musíme o tom hovoriť. Hokej má spájať, nie rozdeľovať. Štadión má byť miesto, kde sa každý cíti bezpečne, či má 10 alebo 60 rokov,  fandí hlasno alebo ticho, alebo či súhlasí s väčšinou alebo nie.

Ak niekto z vás bol pri podobnej situácii, napíšte. Či už v komentároch alebo súkromne. Nejde mi o senzácie ani škandály. Ide mi o to, aby sme pochopili, čo sa zrejme deje na našich tribúnach. Možno zistíme, že to bol len výmysel frustrovaného diskutéra. Alebo zistíme, že máme problém, o ktorom musíme hovoriť.

Čas ukáže.

Screenshot komentára z diskusie:

Text: Mário Jarolím Šturdík 

Foto: Snímka obrazovky, fanúšikovia