Keď fandenie predstavuje problém

Pisateľ tvrdil, že mladí chalani chceli na zápase bubnovať a vytvárať atmosféru. Vraj prišiel 10-ročný chlapec s bubnom. Lenže podľa komentára sa s tým nevedela stotožniť skupina iných fanúšikov, ktorí im v tom chceli zabrániť a poslali im "odkaz". Fotili ich vraj, zazerali na nich. Mladí sa zľakli a radšej to vzdali. Neviem, či je to pravda. Možno autor preháňa. Možno to videl inak, ako to bolo. Nemám dôkazy, fotky, videá ani svedkov. Mám len tento komentár z internetovej diskusie.

Ale predstavme si na chvíľu, že aspoň časť z toho je pravda. Že naozaj existuje 10-ročné dieťa, alebo iné, ktoré chce fandiť svojmu klubu, ale bojí sa. Nie kvôli súperovým fanúšikom... Nie kvôli SBS... Ale kvôli vlastným. Nesúhlas je legitímna forma protestu a bojkot je tiežforma nesúhlasu. Ak sa skupina fanúšikov rozhodne, že nebude chodiť na zápasy alebo nebude fandiť, je to ich právo. Môžeme s tým nesúhlasiť, ale musíme to rešpektovať. Tak teda rešpektujme. Otázka však znie inak - má niekto právo brániť ostatným, aby fandili? Má dospelý človek právo zastrašovať dieťa s bubnom, lebo chce fandiť? Kde končí právo na protest a začína šikana? Možno sa mýlim. Možno interpretujem jeden anonymný komentár príliš vážne. Ale ak existuje čo len malá šanca, že sa toto naozaj deje, musíme o tom hovoriť. Hokej má spájať, nie rozdeľovať. Štadión má byť miesto, kde sa každý cíti bezpečne, či má 10 alebo 60 rokov,  fandí hlasno alebo ticho, alebo či nahodou súhlasí s väčšinou alebo vybranou skupinou.

Ak niekto z vás bol pri podobnej situácii, napíšte. Hoci tu v komentároch alebo súkromne. Nejde mi o senzácie ani škandály. Ide mi o to, aby sme pochopili, čo sa zrejme deje na našich tribúnach. Možno zistíme, že to bol len výmysel frustrovaného diskutéra. Alebo zistíme, že máme problém, o ktorom musíme hovoriť.

Čas ukáže.

Screenshot komentára z diskusie:

Text: Mário Jarolím Šturdík 

Foto: Snímka obrazovky, fanúšikovia