Halloween vs. Dušičky: Poďme ukončiť ten večný boj a povedzme si pravdu

Nie je to boj proti zábave ani proti detskej radosti z preobliekania. Je to však otázka identity a pamäti. Otázka toho, či si dokážeme uchovať vlastné tradície v dobe, keď globalizácia zotiera rozdiely medzi kultúrami a komercia premieňa sviatky na príležitosti na predaj. Slovanské sviatky spojené s úctou k predkom, s pokojným rozjímaním nad pominuteľnosťou života a s hlbokou spiritualitou majú čo povedať aj dnešnému človeku. Možno práve dnes, v dobe neustáleho zhonu a povrchnosti, potrebujeme tieto chvíle zastavenia ešte viac než kedykoľvek predtým. Tento článok nie je výkrikom proti Halloweenu, ale pripomienkou toho, čo sme my, Slovania, mali a stále máme. Je pozvaním zamyslieť sa nad tým, prečo naše babičky zapaľovali sviečky na hroboch, prečo sa celé rodiny stretávali na cintorínoch a prečo úcta k predkom bola vždy súčasťou našej kultúrnej DNA. Možno práve v tomto hľadaní koreňov nájdeme niečo, čo nám plastové masky nikdy nedajú – spojenie s minulosťou, ktorá formovala našu prítomnosť.

Zamyslenie nad miešaním kultúr v historickom kontexte

Síce plne súhlasím s tým všeobecne uznávaným historickým faktom, že kultúry sa naprieč celými dejinami ľudstva vždy navzájom miešali, ovplyvňovali, prelínali a vzájomne sa obohacovali prostredníctvom obchodu, migrácie, vojnových ťažení, diplomatických stykov a prirodzeného susedského spolunažívania. Je to nepopierateľná skutočnosť, ktorú môžeme pozorovať na nespočetných príkladoch z histórie každého národa, každej civilizácie a každého kontinentu. Kultúrna výmena bola vždy neoddeliteľnou súčasťou ľudského vývoja a prispela k rozvoju umenia, vedy, technológií, gastronómie, jazyka a mnohých ďalších oblastí spoločenského života. Tento proces kultúrnej difúzie prebiehal po celé stáročia a tisícročia, pričom prinášal nové myšlienky, technológie, potraviny, zvyky a spôsoby myslenia do rôznych častí sveta.

Dôležitosť zachovania vlastných kultúrnych koreňov

Avšak práve preto, že máme svoje vlastné jedinečné tradície, ktoré sa formovali stáročia v špecifických geografických, klimatických, historických a spoločenských podmienkach našich predkov, by sme si ich mali mimoriadne vážiť, chrániť pred zabudnutím, pestovať ich, odovzdávať ďalším generáciám a udržiavať ich živé v našom každodennom živote. Tieto tradície nie sú len prázdnymi rituálmi alebo zastaranými zvykmi, ale predstavujú hlboké kultúrne dedičstvo, ktoré v sebe nesie múdrosť generácií, hodnoty našich predkov, ich pohľad na svet, ich vzťah k prírode, k rodine, k spoločnosti a k transcendentnu. Sú to tradície, ktoré formovali našu identitu, našu mentalitu, náš spôsob myslenia a cítenia. Pretože sú NAŠE – patria nám, vyrástli z našej pôdy, z našej histórie, z našich skúseností, z našich radostí i utrpení, z našich víťazstiev i prehier, z našej kolektívnej pamäti a z našej spoločnej identity ako národa.

Otázka Halloweenu a jeho vzťahu k slovanskej kultúre

Halloween rozhodne nie je slovanská tradícia a nikdy nebol súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Áno, je pravda, že má keltské korene, ktoré siahajú do dávnych čias predkresťanských keltských kmeňov obývajúcich Britské ostrovy a časť západnej Európy, kde sa oslavoval sviatok Samhain označujúci koniec leta a začiatok temnej polovice roka. Ale my nie sme Kelti, nemáme keltský pôvod, nehovoríme keltskými jazykmi, nežijeme v keltských krajinách a naša kultúrna identita sa formovala v úplne inom geografickom, historickom a kultúrnom prostredí. Naši predkovia boli Slovania, ktorí mali svoje vlastné sviatky, svoje vlastné rituály, svoje vlastné predstavy o cykloch prírody, o vzťahu medzi svetom živých a mŕtvych, o úcte k predkom a o duchovnom rozměre existencie.

Kritický pohľad na nekritické preberanie cudzích tradícií

A len preto, že sa sem nejaká tradícia "nasáčkuje" zo zahraničia, že sa stane populárnou v médiách, že ju začnú propagovať obchodné reťazce a zábavný priemysel, že sa objaví v televíznych programoch a na sociálnych sieťach, to ešte vôbec neznamená, že ju automaticky musíme oslavovať, prijať za svoju, integrovať do nášho kultúrneho kalendára a považovať ju za rovnocennú našim tradičným sviatkom. Keby sme takto nekriticky pristupovali k všetkým zahraničným vplyvom, keby sme automaticky preberali každú tradíciu, ktorá k nám prichádza z iných kultúr, potom by sme logicky museli oslavovať úplne všetko, čo k nám príde zo zahraničia – každý sviatok, každý rituál, každý zvyk, každú oslavu z akejkoľvek kultúry na svete. To by však viedlo k úplnej strate našej vlastnej kultúrnej identity, k rozplynutiu našich tradícií v globalizovanej mase beztvarých a bezobsažných komerčných udalostí.

Halloween je dnes predovšetkým komerčná zábava, marketingový produkt, konzumný sviatok, ktorý slúži hlavne na predaj kostýmov, dekorácií, cukroviniek a rôznych tematických produktov. Ak sa niekto chce zabaviť, ak má rád masky a kostýmy, ak chce stráviť večer s priateľmi na tematickej párty, nech sa zabáva, to je jeho osobná voľba a nikto mu to neberie. Každý má právo na zábavu a na trávenie voľného času podľa vlastných preferencií. Ale nemáme absolútne žiadny dobrý dôvod na to, aby sme nahrádzali naše vlastné tradície, ktoré majú hlboký duchovný a kultúrny význam, cudzími tradíciami, ktoré sú do našej kultúry umelé vnášané hlavne komerčnými záujmami a globalizačnými trendmi.

Naše autentické tradície spojené s úctou k zosnulým

Máme predsa Dušičky a Sviatok všetkých svätých – to sú naše autentické tradície s hlbokým duchovným, náboženským a kultúrnym významom, ktoré sú pevne zakorenené v našej kresťanskej tradícii a v našom historickom vedomí. Tieto sviatky predstavujú úctu k zosnulým členom našich rodín, k našim predkom, k tým, ktorí nás predchádzali a ktorých pamiatku si ctíme. Sú to dni modlitby za duše zosnulých, dni spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nami, dni návštevy cintorínov, zapalovania sviečok, kladenia kvetov na hroby, chvíľ ticha a zamyslenia nad pominuteľnosťou ľudského života a nad večnými otázkami existencie. To nie je žiadna povrchná komercia, to nie je zábava pre zábavu, to nie je konzumný sviatok vymyslený obchodnými reťazcami na zvýšenie predaja. To je naše skutočné kultúrne dedičstvo, ktoré má hlboký zmysel, ktoré spája generácie, ktoré nás učí úcte, pokore a pamätaniu. 

Keď svetlo sviečok prehluší svetlo z vyrezávanej tekvičnej hlavy strašidla

Ja osobne si mimoriadne vážim naše sviatky, naše tradície, naše kultúrne dedičstvo a jednoznačne im dávam prednosť pred importovanými komerčnými udalosťami. Považujem za dôležité zachovávať kontinuitu našej kultúry, odovzdávať našim deťom hodnoty a tradície našich predkov a udržiavať živú našu kultúrnu identitu v čase globalizácie a kultúrnej homogenizácie o to viac ako kedykoľvek predtým.

Text a foto: Mário Jarolím Šturdík