Fotograf roka: Súťaž o kvalitu alebo lotéria sympatií?

Predstavte si, že ste začínajúci fotograf. Máte vášeň, oko na detaily a túžite po uznaní. Odrazu uvidíte pozvánku do celoročnej súťaže s prestížnym názvom „PRO.Laika Fotograf roka 2026". Sponzori? Giganti ako Canon, Nikon či Fujifilm. Ceny? Poukazy v tisícoch eur. Ale to hlavné, čo vás láka, je prestíž. Titul Fotograf roka je totiž zhmotnený v podobe vecnej trofeje na podstavci, ktorá má vo vašej vitríne navždy pripomínať, že ste dosiahli v danom momente svojej kariéry vrchol a uznanie za svoju prácu. Znie to ako vstupenka medzi elitu.

Keď si otvoríte propozície, čítate povzbudivé slová: „Táto výzva je pre každého, kto miluje fotografiu a chce sa zlepšovať." Organizátor dokonca priamo motivuje: „Kvalitné fotografie majú väčšiu šancu na výhru." Odbornú garanciu má zabezpečiť „odborná porota zložená z redakcie FOTOmy". Znie to férovo, však? Posielate svoje najlepšie diela, investujete hodiny do postprocesu a čakáte na body. 10 bodov za prvé miesto, 1 bod za desiate. Matematika nepustí. Alebo áno?

Priznajme si niečo, čo máloktorý „profík" povie nahlas: Fotografia sa v prvom rade musí páčiť a technické prevedenie je v úzadí. To často rozhoduje o tom, či je fotograf úspešný alebo nie. Dokonca si dovolím tvrdiť, že 80 % výsledku perfektnej fotky je vec náhody a okolností v danom momente. Svetlo, ktoré na sekundu preblesne, emócia v tvári, ktorú nestihnete ani spracovať, alebo takzvané „happy accidents" – tie úžasné náhody, ktoré urobia fotku nezabudnuteľnou aj napriek drobným technickým nedokonalostiam.

Tých zvyšných 20 % je však to, čo robí fotografa odborníkom. Sú to technické vedomosti o svetle, hlboká znalosť techniky, jasný zámer a v neposlednom rade postproces. Dnes už postproces nie je len o „filtroch", je to novodobá digitálna komora. Sú to hodiny precíznej práce s detailom, farbou a ostrosťou, ktoré surový digitálny záznam premenia na hotové dielo. A práve tu by mala nastúpiť odborná porota. Ak je totiž väčšina úspechu o šťastí na moment, porota by mala o to prísnejšie hodnotiť to, čo fotograf do záberu vložil vedome – svoje remeslo a hodiny práce za počítačom.

Tu prichádza ten moment, kedy sa sľuby o „kvalite" a „odbornosti" začínajú triasť. Keď som otvoril otázku hodnotenia makrofotografie snehovej vločky (kde je pomer náhody a remesla obrátený), dostal som odpoveď, že „hodnotenie je vždy subjektívne" a objektivitu mám hľadať v športe, nie vo fotografii. Práve táto odpoveď ma vyprovokovala k napísaniu tohto blogu. Ak totiž v odbornej súťaži rezignujeme na hľadanie objektívnych kritérií a všetko schováme pod „pocit", potom sa pýtam: Podľa čoho ešte rozlišujeme, čo je kvalitné fotografické dielo a čo už je len technický omyl, ktorý sa niekomu náhodou zapáčil? Kedy je to umenie a kedy len náhodné stlačenie spúšte?

Sponzori (Canon, Nikon, Sony, Olympus atď.) vyrábajú stroje, ktoré posúvajú hranice technickej kvality každým rokom, za nie malé peniaze. Organizátor (PRO.Laika) tie stroje predáva a s radosťou vám ponúkne špičkový objektív, aby ste dosiahli dokonalý detail. Ale v momente, keď túto techniku ovládnete a prinesiete výsledok, porota následne povie, že technická náročnosť (ktorú táto technika umožňuje dosiahnuť) je v podstate v hodnotení nepodstatná, lebo „všetko je subjektívne“. V podstate vám obrazne povedia: „Vlastne na tom nezáleží, serte na to, my sa rozhodujeme podľa pocitu.“ Je to facka každému, kto sa snaží ako fotograf odborne rásť.

Tento prístup vysiela mladým fotografom nebezpečný signál: „Nezlepšujte sa v technike, neštudujte svetlo ani postproces, stačí mať šťastie na vkus porotcu." Ak súťaž používa bodový systém (10 vs. 0), tie čísla musia byť niečím podložené. Inak sa bodovaná súťaž mení na lotériu sympatií. Všimol som si, že v niektorých kategóriách sa opakovane objavujú tie isté mená, bez ohľadu na náročnosť záberu. Je to náhoda, alebo má porota svojich „obľúbencov"? Subjektivitu rešpektujem v galérii na káve, ale v súťaži s odborným cvengom a cenami za tisíce eur by body mali byť podložené aj niečím hmatateľnejším než len momentálnym rozpoložením porotcu. Titul „Fotograf roka" by mal byť ocenením komplexnosti – nápadu, emócie, ale v neposlednom rade aj remeselnej zručnosti na vstupe aj výstupe. Ak z rovnice vynecháme remeslo, zostane nám len umelecká hmla. A to je pre svet slovenskej fotografie málo.

Mladí kolegovia, nenechajte sa odradiť, ak vaše technicky dokonalé diela v takýchto súťažiach nebodujú. Možno ste len príliš dobrí v remesle pre porotu, ktorá hľadá niečo iné. Foťte pre kvalitu, a pre radosť z okamihu, nie pre vkus iných. Pretože vaše vedomosti a zručnosti sú to, čo prežije, keď hmla opadne.

Autor: Mário Jarolím Šturdík

Foto: https://www.fotoma.sk/