Emócia vo fotografii: Dva fundamentálne prístupy k emocionálnemu pôsobeniu obrazu

Prvá rovina: Zobrazovanie emócie ako nástroj navodenia atmosféry

Prvá rovina emocionálneho pôsobenia fotografie má za primárnu úlohu navodiť diváka na špecifickú atmosféru, ktorá je obsiahnutá v samotnom obsahu fotografického záberu. Táto rovina pracuje s tým, čo je na fotografii priamo viditeľné – či už ide o výraz tváre portrétovanej osoby, gestá zachytených postáv, svetelné podmienky, farebné ladenie, alebo celkovú kompozíciu scény. Fotograf tu vystupuje ako akýsi sprievodca, ktorý diváka jemne vedie k tomu, aby vnímal konkrétnu náladu a emocionálny podtón obrazu.

Hlavným cieľom tohto prístupu je motivovať diváka k určitým vibráciám, ktoré môžu byť prevažne pozitívneho charakteru, no v niektorých prípadoch, hoci zriedkavo, môžu byť aj negatívne. Pozitívne vibrácie môžu zahŕňať pocity radosti, nádeje, pokoja, lásky či nostalgie, zatiaľ čo negatívne emócie môžu evokovat smútok, strach, úzkosť alebo melanchóliu. Dôležité je, že divák má relatívne jasnú predstavu o tom, akú emóciu má fotografia sprostredkovať, pretože táto emócia je v obraze explicitne prítomná a čitateľná.

Druhá rovina: Vyvolávanie emócie ako hlbší umelecký proces

Druhá rovina emocionálneho pôsobenia fotografie funguje na podstatne subtílnejšej a komplexnejšej úrovni. Tu fotografia nevytvára len obraz emócie, ale aktívne vyťahuje emóciu na povrch z hlbín divákového vnútra, a to bez ohľadu na to, ako s touto emóciou divák následne naloží. Tento prístup neposkytuje divákovi jednoznačný emocionálny návod, ale skôr ho konfrontuje s obrazom, ktorý v ňom rezonuje na osobnej, často podvedomej úrovni.

Táto druhá rovina sa využíva predovšetkým v umeleckej fotografii, kde je priestor pre experimentovanie, abstrakciu a hlbšie filozofické či psychologické presahy. Fotograf tu nemusí zobrazovať konkrétne emócie prostredníctvom zrejmých vizuálnych znakov, ale môže pracovať s metaforami, symbolmi, nekonvenčnými kompozíciami či provokujúcimi prvkami, ktoré v každom divákovi môžu vyvolať inú reakciu v závislosti od jeho osobných skúseností, kultúrneho pozadia a momentálneho duševného stavu.

Osobný vzťah k obom rovinám a preferencia prvej roviny

Ako fotograf mám rád obe tieto roviny emocionálneho pôsobenia fotografie, pretože každá z nich ponúka jedinečné možnosti umeleckého vyjadrenia a komunikácie s divákmi. Napriek tomu však musím priznať, že vo svojej tvorbe dávam prednosť prvej rovine – teda zobrazovaniu emócie s cieľom navodiť konkrétnu atmosféru. Tento prístup mi umožňuje vytvárať fotografie, ktoré sú pre divákov čitateľnejšie a prístupnejšie, pričom stále ponúkajú bohatý emocionálny zážitok.

Dôvod mojej preferencie prvej roviny súvisí s praktickými a komunikačnými aspektmi fotografickej tvorby v súčasnom svete. Prvá rovina poskytuje istú mieru kontroly nad tým, ako bude fotografia vnímaná, a zároveň vytvára most medzi autorom a divákom, ktorý je postavený na vzájomnom porozumení a zdieľaní emocionálnej skúsenosti.

Problematika porozumenia druhej roviny v ére digitálneho scrollovania

Druhá rovina emocionálneho pôsobenia fotografie, hoci nesmierne hodnotná a umelecky bohatá, sa bohužiaľ nie vždy stretáva s porozumením, ktoré by zodpovedalo zámeru, s akým ju autor tvorí. Tento problém je obzvlášť výrazný v dnešnom svete, ktorý je charakterizovaný neustálym scrollovaním cez nekonečné množstvo vizuálneho obsahu na sociálnych sieťach a digitálnych platformách.

V tomto prostredí rýchleho konzumu obrazov, kde má divák na posúdenie jednej fotografie často len zlomok sekundy, nemajú skutočné umelecké zábery pracujúce s druhou rovinou emócie dostatočný priestor na to, aby mohli plne pôsobiť. Umelecká fotografia, ktorá vyžaduje zastavenie sa, kontempláciu a hlbšie vnímanie, je v takomto kontexte často prehliadaná alebo nesprávne interpretovaná. Diváci jednoducho nemajú čas ani mentálny priestor na to, aby sa ponorili do subtílnych vrstiev významu a emocionálneho pôsobenia, ktoré takéto diela ponúkajú.

Strata umeleckej hodnoty v ére rýchleho konzumu

Táto situácia je skutočne škoda, pretože vedie k strate umeleckej hodnoty a k podceňovaniu fotografií, ktoré by si zaslúžili oveľa väčšiu pozornosť a ocenenie. Skutočné umelecké zábery, ktoré pracujú s druhou rovinou emócie, sú často výsledkom dlhého tvorivého procesu, hlbokého premýšľania a technickej dokonalosti. Keď sú takéto diela prehliadané v prúde nekonečného scrollovania, stráca sa nielen ich hodnota, ale aj možnosť pre divákov zažiť hlbší, transformačný emocionálny zážitok.

V konečnom dôsledku je dôležité, aby sme si ako tvorcovia aj konzumenti vizuálneho obsahu uvedomovali existenciu oboch rovín emocionálneho pôsobenia fotografie a snažili sa vytvárať priestor pre obe. Zatiaľ čo prvá rovina ponúka prístupnosť a jasnosť komunikácie, druhá rovina otvára dvere k hlbším umeleckým skúsenostiam, ktoré si zaslúžia našu pozornosť a čas v tomto uponáhľanom digitálnom svete.

Text a foto:  Mário Jarolím Šturdík