Nemáme reprezentantov. Stratila sa národná hrdosť ?

   ▪️Prečo je správne reprezentovať svoju krajinu, pestovať hodnoty, vzory a význam národnej hrdosti v živote športovca?

Reprezentácia krajiny je v športe jednou z najvyšších pôct, ktorú môže športovec dosiahnuť. Nie je to len o hre samotnej, ale o symbolike, histórii a vývoji príbehu, ktorý sa skrýva za každým reprezentačným dresom naprieč rokmi. Príbeh Juraja Slafkovského – obrovského talentu, ktorý sa vďaka slovenskému hokeju dostal na výslnie, no následne odmietol reprezentovať Slovensko – však otvára množstvo otázok o morálnych hodnotách, zodpovednosti, a potrebe byť vzorom pre ďalších. V internetových diskusiách čítam všeličo no pri tomto probléme sa striedajú len 2 možnosti: mal ísť- nemal ísť. A zrazu bum. Téma opäť rozdelila spoločnosť. Minimálne tú hokejovú.

▪️Nejde len o šport, ale o charaktery

Nosiť reprezentačný dres nie je iba o tom, byť najlepším na ľade. Je to prejav úcty k tým, ktorí pred nami bojovali, aby slovenský hokej vôbec existoval. Je to vďaka nim, že dnes môže mladý talent dostať šancu ukázať sa svetu. Juraj Slafkovský sám priznal, že práve reprezentácia mu otvorila dvere do NHL. Práve vďaka úspechom v národnom drese si ho všimli skauti, vďaka čomu bol draftovaný tak vysoko a mohol si zabezpečiť nielen svoju budúcnosť, ale aj budúcnosť svojej rodiny. Toto však nie je len o Jurajovi a ja dúfam, že moje myšlienky nájdu pochopenie v širšom kontexte aj pre budúce talenty.

▪️ Význam národnej hrdosti a vzoru

V dnešnej dobe, keď národná hrdosť často ustupuje individualizmu, by mal byť každý športovec, ktorý dostane pozvanie do národného tímu, pripravený prehodnotiť svoje priority. V tomto smere môžeme závidieť Čechom, ktorí berú reprezentáciu ako samozrejmosť a otázku cti bez ohľadu na to, aké problémy v národnom zväze panujú. Patrňák je hviezda veľkého kalibru a má pritom finančne oveľa nižší kontrakt ako Juraj. Reprezentačný dres nikdy neodmietol, ak neboli mimoriadne vážne okolnosti. To iste však nájdeme aj u Slovákoch v minulosti ako Štümpel, Šatan, Gáborík, Višňovský, Pálffy, Graňák, Orszagh, Nagy, Radivojevič, ale aj Cíger, Liba, Rusnák, Lukáč, Petrovický, Šťastný, z brankárov Rybár, Šimonovič , Križan, Hudáček, či Lašák, tieto mená sa v reprezentácii objavovali pravidelne. O Paľovi Demitrovi a jeho láske k reprezentácii môžeme učiť na školách. Áno, aj slovenský hokej má svoje nedostatky – korupciu, rodinkárstvo (ako to povedal Slafkovský zámorským novinárom), možno slabšie podmienky na rozvoj. Ale práve preto, ak chceme niečo zmeniť, musíme tam byť. Musíme byť pri tom, keď sa bojuje o miesto vo svete práve v medzinárodnej súťaži. Len vtedy rastie kredit slovenského športu vo svete, ak sa meria v súťaži na vrcholových podujatiach medzinárodného významu. No tých súťaží sa zúčastňujú športovci s určitým charakterom, a schopnosťou povzniesť sa nad osobný názor pre niečo väčšie. Inak to nejde. Je naozaj jedno či na lavičke bude Kanaďan alebo Slovák. Hráčov učiť hrať hokej nemusí, podstatné je nájsť chémiu, ktorej bude rozumieť každý hráč. Ak nemáte chuť víťaziť za národ, do reprezentácie nepatríte. Musíme ukázať, že hrdosť a morálne hodnoty majú predsa prednosť pred osobným pohodlím, alebo aj názorom!

▪️Obeta a komfort

Športová kariéra je krátka, no hodnoty, ktoré si človek prenáša zo športu, do života zostávajú na celý život. Je pochopiteľné, že hráč niekedy cíti vyčerpanie, potrebuje oddych alebo má obavy o svoju budúcnosť. No existujú momenty, ktoré treba postaviť nad vlastné pohodlie, či ego. Reprezentácia je jedným z nich. Je to práve reprezentačný dres, ktorý robí z hráča legendu. Ľudia danej krajiny si navždy budú pamätať veľké góly a víťazstvá v národných farbách. Pre mladých športovcov sú takéto chvíle obrovskou motiváciou a jasným signálom, že aj oni môžu raz niečo dokázať, ak budú tvrdo pracovať a budú si ctiť svoju krajinu. Opýtajte sa hráčov, ktorí hokejovo vyrástli v socializme, prečo je reprezentovať krajinu česť. Ako je možné že túto stále rovnakú česť považujú za stále doležitú v krajinách kapitalistického sveta? Niečo vo výchove (v tomto prípade aj športovej) robíme zle.

▪️Vzor pre mladších

Každý športovec, ktorý sa dostane do pozície, kde ho nasledujú deti a mládež, má morálnu povinnosť správať sa zodpovedne. Čo to znamená? Ich rozhodnutia sa stávajú vzormi, ktoré formujú hodnoty budúcich generácií. Ak mladý hráč vidí, že odmietnuť reprezentáciu je "normálne", môže sa z toho stať trend. Väčšina slovenských médií však tomuto trendu výrazne napomáha. Ospravedlňuje vhyby, zakrýva podstaty, odvracia pozornosť na to dôležité kamsi do ilúzie a snov. Každý rok sa pred MS už mysliach pomýlených redaktorov vraciame s medailami na krku. Výsledkom však bude strata spoločnej identity a oslabenie národného ducha s pozlátkom falošnej nádeje. Práve preto je dôležité ukazovať, že ani peniaze, ani sláva nie sú viac ako česť a hrdosť reprezentovať Slovensko.

▪️Slafkovského rozhodnutie

Juraj Slafkovský je stále mladý a môže sa v budúcnosti rozhodnúť inak. Jeho dôvody – potreba oddychu a prípravy na novú sezónu – sú do určitej miery pochopiteľné. No nemožno ich považovať za adekvátny dôvod, prečo odmietnuť reprezentovať krajinu, ktorá mu dala šancu zmeniť si život. Každý, kto sa dostane na takýto vrchol, by mal vedieť, že na tejto ceste nestál sám: pomáhali mu tréneri, a samozrejme rodina, spoluhráči a najmä systém, ktorý mu dal príležitosť zažiariť na veľkej scéne najskôr doma, až potom v zahraničí. Hokejista môže športovo rásť aj v zahraničí, no ak si myslíme, že tam nie sú nedosratky, fatálne sa mýlim, len o nich nechceme hovoriť. Ak je niečo tam dobré, tak priniesť domov to môžu len hráči, ktorí chcú slovenskému hokeju pomôcť, nie ho špiniť pred hŕstkou zaplatených zahraničných novinárov, dychtivých po bulvárnych titulkoch.
Pravdou je, že mladí hráči niekedy urobia unáhlené rozhodnutia, podľahnú tlaku okolia alebo nevedia úplne doceniť význam národného dresu. Nedostatok životných skúseností či nerozvážnosť však nemôžu byť ospravedlnením, prečo odmietnuť reprezentovať svoju krajinu. Skutočným dôvodom má byť len vážny zdravotný problém, alebo rodinné nešťastie – nikdy nie komfort, únava, či neochota riskovať.

Reprezentovať Slovensko je česť, nie povinnosť. Je to spôsob, ako poďakovať všetkým, ktorí nám umožnili snívať a dosiahnuť veľké veci. Ak chceme, aby slovenský šport napredoval, musíme si vážiť svoju vlajku, hymnu a farby na drese. Aj keď systém nie je dokonalý, jeho hodnotu môžeme meniť len zvnútra – a najsilnejším nástrojom je práve príklad najlepších z nás. Aj Juraj Slafkovský má ešte veľa času zmeniť svoj postoj a ukázať, že si cení to, čo mu slovenský hokej dal. Dovtedy by však každý mladý športovec mal vedieť: komfort je dôležitý, ale česť a národná hrdosť sú viac.
Nezabúdajme, že byť vzorom znamená niesť zodpovednosť. Slovenský dres si to zaslúži.

Mário Jarolím Šturdík