Svadebné pastorále

Pridané: 27.7.2017 03:52:53 Počet zobrazení: 213

27 Júl 2017

Ahoj Márijo, ďakujem za uverejnení mójho príbehu s pokazeným avtom :) Do huby sa mi tlačí ďalší príbech, tak sa podelím aj s Trogárma. Keť ma mój frajér pret rokom zažádav o paprču, doholli zme sa, že nakólko zme už postarší štyriccátnici, bueme mať malú svadbu, len rodičá a súroenci s rodináma. Po rodinnom nátlaku (každý si pretláčav iný dátum) zme sa rozholli, že to bueme mať na Vánoce, 23. decembra.

Svadebné pastorále

Do sťe nech dójďe a do potrebuje leštiť doma nábytek, nech nehá tak. A tak som jenného letného ňňa zavítala na Meský úrat, prelložila svój nápat a kukala do očí úraňňíčky, keré vyprávali: "Ti drbe?" A jéj žgraňa reve: "Ale to sa ňedáááááá, to uš tu dvaccátého tretého nido ňebue, ani dóbeda!!!" Oponujem: "Šage pracovný deň ešte!!!" A zasek ten zvuk: "To sa ňedááááá!"
Ovkéj, tak 17.12., nech nežerem.
Šaty: jak som uš spomenula, som postaršého dátumu poroďeňá, štyriccátnica, tag len krátké jennoduché. Vybrala som si jenny obyčáky ces jeden paštikárský svadebný salón a objennala ích ces internet. Trvalo to ot júna do sektembra, kým mi ich ušili. Konečne došli už hotové ge mňe domov. Skúšám.... prsá mám pot krkom, pás na prsách, riť by sa mi tam mestila aj dva rázy, sukňa sa na riťi ťahala hore aš na ňebesá... Volám do salóna, že či to šili na trpazlíka s dvomi riťámi... tak ma pozvali k ich krajčírke, že ona to opraví. Drbem sa do Paštikárije ge krajčírke, ale prt sa dav opraviť, len nové ušiť. Dala som sa omerať a hovorím, kua, já mám meter sedemďesátossem a jennu riť, tak nech sa snažá! Tak šili a šili, a ušili. Iďem, skúšám... prsá mám pot krkom, pás na prsách, riť by sa mi tam mestila aj dva rázy, sukňa sa na riťi ťahala hore aš na ňebesá... A k tomu namísto bíléj farby žlttá!!! !Vám drbe, DPČ???" Naposledy, že mi daju paesát percentnú zlavu a ušiju uš ózik dobré šaty. Reku - vás zabijem keď mi ich zhovadíťe!!! A tak zasek šili, šili, aš ušili. Do svaďby sa dva týňňe!!! Dodrbem sa do Paštikárňe do salóna, vidím šaty, teším, skúšám. Prsá mám pot krkom, pás na prsách, riť by sa mi tam mestila aj dva rázy, sukňa sa na riťi ťahala hore aš na ňebesá. Majitel v zúfalstve mi ponúká zdarma bárjaké šaty, skúšám ich, ani jenny sa mi ňelúbá... dýchám zhlboka, vyzlíkám šecky záclonoviny a otchádzám do Avijónu, ottál do Euroveji, Avpárku, do Pólusu a opúšťám mlčác Paštikárňu. Šaty som zehnala u nás jennom buťiku, dlhé, s čoho moja mádr skolabuvala, že či sa ňehambím taká stará a dlhé šaty, že já uš len kostýmček, tak som jéj povedala, že kostýmček si dám keď buem mať šeďesát. Došóv deň "D", tag iďem na svadebný méjkap vizážiske a hneť zisťujem, že je na školení Pašťikárňi - mi zvestuje pani čo vella robí nochty gélové. Ale že aj ona mi urobí méjkap, že to robívá. Tagreku - poručenobohu. Keť mi urobila po tri hňedé pásy na každom líci (jakože méjkap) a išla mi lepiť umelé mihalňice lepillom na gélové nochty, zdrhla som. Tag som preččasňe dorazila ge kaďerníčke, pýtám sa jej kolegyňe či uš je tam, lebo som došla skóréj. A kolegyňa mi hovorí, "Šagona ňeská nerobí!" - "Kurva jááááák ňerobí, šag mám u ňéj termín uš tri mesáce!!!" Najeduvaná vybehňem ven, nadávám jak oplan, predýchávám, pórot mám za sebu, tag vím jag na to... Idem do iného kaderníctva, šaďe plno, sťe sa mi kričať: Ludí, pustiťe ma, já sa o 2 hodiny vydávám! Vracám sa do póvonného kaderníctva a vkladám sa do paprčí tej čo mala službu. Poručenobohu. Účes ňebóv taký jak som sťela, ale šag hlavňe že nevypadám jag Bony Tajler ossemďesátých rokoch. Utekám domóv, nacapujem si pret zrkallom méjkap, po ceste na úrat si ešte avťe lagujem nochty. Luďí moji, živoťe sa nesťem už vydávať!!!


Silvija Králová

Diskusija

(0 komentárov)

Prihlásení

Táto stránka používa sušénky. Vác info