My ňé zme horší!
Pridav Márijo Pridané 28.9.2021 00:43:44 Počet zobrazení 1680
Informácija pre fanúšikov nitránskeho hokeja s kuchyňi klubu nepoťešila. Veďeňí klubu sa rozhollo ráďiť vymysleným semafórom a vydalo vyhláseňí. Nitre dočilku plaťev režim OTP (len očkuvaní, testuvaní, alebo po prekonaňí kovidu). Keďže sa nitránsky okres od tohtok týňňa "prepav" na červenú farbu, znamená to aj zavedeňí nových (pre mňa fašistických) podmínek pre stup fanúšikov. Najbliššé sa bue funguvať režime KZ (kompletne zaočkuvaní). Daná osoba sa dostaňe na štadijón iba tedy, keť bue pichnutá dvoma dávkama vakcíny. Takom prípaďe je možné zaplniť hladisko na 100% kapacity. No s prepáčeňím, poyepťe si ho. Škoda, že si luďí ňeuvedomujú a aj veďeňí klubu jag e to pre nás uvedomelých totok ďeleňí poňizujúce. O to smutňejšé je to, že klup HK Nitra sa týmtok jennoznačňe postavev svojim prázňivcom chrptom. Tým, kerí s ňima žili a žijú klubom, hokejom... a do rozmýšlá, ví, že ňejďe len o dospelých. Vystavili stopku aj ďeťom, možná budúcim talentom a hráčom Nitry. Jaký pocit to zbuďí malom, ďevať ročom chlapcovi, kerý sa pýta tata, prečo už ňéjdú na hokej? A to velice išli protestuvať pret parlament do Braťislavy prvéj vlňe.
Nasledujúci príbech je fiktívny. Je to otkas na svedomí veďeňú HK Nitra, kerá sa postavila na stranu šálencóv ve vláďe a namísto športu, kerého duchom je luďí spájať a potporuvať ich záujme o ňeho, naopak odrádza, rozďeluje a určuje do je lepší a honnotňejší fanúšik. Ňé, milé veďeňí, výhovorky typu: To oňi nám nakázali, to ňé my, donúťili nás..., vám ňeopstojá. To isté toťiš vyprávali nacisťii pri Norimberských procesoch. A víme jag dopalli.
Čítaňú zdar.
"Tato a prečo nás tam ňesťú?" Oťec zňechuťeňe otpoví: "Nuš, lebo zme pre ňich meňejcenní." A syn sa spýta: "Čo to znamená?: ".... No to znamená, že oňi si myslá, že tí, čo tam móžu icť, sa lepší luďí, jako my." A syn sa pýta ďál: "Tato, ale jak to móžu veďet, keď nás aňi ňepoznajú? Slabo fandíme?" Oťec sa snaží ovlánnuť emóciju, aj sklamáňí a potom potichu povi: "Vážá si len tých jakože zotpovenných." Ale synovi to ňedá a pokračuje: "A my zme ňeňi?" Otec kukňe prísňe, ale láskavo a zároveň pyšňe na syna a otpovedá: "Zme." Chlapec má tom zmatek a chvílu je ťicho. Odchádza do svojej izby a prekladá si rukách kartičky nitránskych hokejistov, z obďivom sa kuká na svoje idoly... Po ňejakom čase podíde otec k synovi, saňňe si k nemu na postel a hovori: "Ak by malo volačo ohroziť mój život alebo život tvojej mamy a babičky, čo by si dav za to, aby zme ohrození neboli?" Syn kukne na occa a ze strachom ďeckých očách poví: Šecko na svete. A obijme occa tag, jakoby sa neviďeli roky... Otec mu tom objaťi pošušky celkom blísko pri malom uchu vraví: "Tvoj život je pre mňa milion krát drachší, jako hocijaký hokej. "A tato...", zlyká chlapec, "...nas život sťe volado ohroziť?" Otec sa pozre synovi do uplakaných velkých očí a poví: "Ano, sťú od nás, aby zme boli zotpovenní a aby zme si, jag oňi, dali pichnuť inekciju."
"Prečo to sťú?"
"Lebo sa bojá."
"Čoho?"
"Choroby, proti kerej si pichli inekciju, aby ich chránila."
"Tak prečo sa jéj stále boja?
"Nevím. Asik sa bojá nás."
"A my zme chorí?"
"Ňeňi. Zme uplňe zdraví."
"A ptettým zme ňeboli?"
"Aj prettým zme boli."
"Prečo sa nás teda bojá?"
"Lebo nás považujú za ňezotpovenných."
"A čo sa nám potom staňe keť si tu inekciju dáme?"
Otec sa pousmeje: "To ňeveďá aňi oňi sami. Možná ňišt....Ale pár luďí už góli ňej aj umrelo."
....dlhé ticho.... Chlapec sa po chvíli nesmelo opýta:
"A keť si hu aj tak dáme, bueme zotpovenní už jag oňi?"
"Polla ňich ano, a móžme icť na hokej."
Syn poskladá hokejové kartičky, zavre do šuflíka, vezňe tata za ruku a hovorí: "Som rát, že nás tam ňesťú. Postavíme si lego?"
Ďakueme HK Nitra, že prispela g rozďeluvaňú společnosťi - svojích fanúšikov, kerýma sa tak raďi šaďe chválá.