Meč knížaťa Pribinu?

Pridané: 24.6.2017 17:30:00 Počet zobrazení: 1328

24 Jún 2017

Bueme mať možnos po preskúmaní a zvážení ňé len samotného artefaktu, ale aj zachovaných historických listín a kroník premenuvať doteras zaužívaný názov: „meč sv. Štefana" na - „meč knížaťa Pribinu? Verím, že áno. Na začátek by asik bolo fajín vrátiť zácny meč z Prahy do najstaršého a tak historicky významného mesta pod Zoborom.

Meč knížaťa Pribinu?

Hlpší výskum meča nazvaného meč Sv. Štefana dočilku nebov prevedený, čo platí vlasne aj ňeská. Meč patrí medzi umelecké artefakty klenotnice Prasského hradu. Ano, čítate dobre... Prasského! Pri inventarizáciji tejtok zbírky, bov označený jako „gladius beati Stephani regis" - meč Svatého Štefana krála. Inakšom zdroji je uvedený popis: „Gladius S. Stephani Regis Ungariae cum manubrio eburneo" (meč Sv. Štefana krála Uhrov, slonovinová rukovať). Meč sa dostav do Prahy najskór jag súčas uhorského královského pokladu po smrti krála Bela IV., keď nastávajúcich vaďenicách a zburách, sa jeho céra Anča a ďalší čleňi rodu Arpádovcov uchýlili do Čéch.

Meč bov vyrobený Nemecku - oblasťi Solingenu, volakedy prébehu rokov 600 - 820. Až by zme steli presnejší datuvať tentok meč, dalo by sa uvažuvať o čase prvéj štvrtiny 9. storočá. Na čepeli je označení „+ULFBERHT+" - keré nesú najkvalitnejšé meče tochhtok obdobá! O kvalite tejtok zbrane svečí aj rúčka ze slonoviny.

Ket tedy vyprávame o časoch panuváňá krála Štefana (rok 1000/1001?-1038), tlačí sa Trogárovi „hréšna myšlénka". Egzistuje totiš vácej teórijí o možnom póvode tochtok meča a o jeho prvom vlasníkovi. Jenna z nich je velice blisko pravde. Víme, že práve slovenskí velmoži Hont a Poznan opásali nitránske velkokníža Vajka (neskór krála Štefana I.) na brehu Hrona mečom. Významne mu pomohli ze svojima vojenskýma družináma bojoch proti šomockému knížaťu Kopáňovi, kerého potporuvali staromaďarské náčelnícke rody. Meč, kerým ho opásali mosev byť významnú súčasťu ceremonijálnych zvyklostí nitrianskeho knížactva, braných už jako samozrejmosť. Uchovávav sa tedy jako zácny predmet, mocenský symbol, kerý vlasnilo nitránske kníža. Práve datuváňí meča ukazuje na období panuváňá knížaťa Pribinu nitriánskom knížactve (celé území Slovenska mino Zemplína, časť Čéch, Moravy, Maďarska). Mohov patriť medzi knížacé korunuvačné predmety, keré dedili nitránske knížatá? Mohov ho vlasniť kníža Mojmír I., kerý vyhnav Pribinu roku 834 z Nitry? Držav ho ruke počas svojej vlády Rastislav, Svatopluk, či Mojmír II.? Otázky, na keré sa zatál neni jennoznačné otpovede. Vime ale, že šecci menuvaní mali síllo Nitre.

Kníža Vajk, budúci král Štefan I. sa stav údelným knížaťom Nitry roku 995. Ve velkom vojenskom tábore na brehu Hrona pri Bíni roku 997 zhromaždev pod velením nemeckého velitela Vencelína velké vojsko. A práve tutok sa odehrala významná udalosť, kerá neušla pozornosti kronikárov. Pasuvání knížaťa Vajka na ryťéra - obrat, kerý uskutočnili slovenskí velmoži Hont a Poznan a to dokonca ani ňé polla nemeckého obranného rituálu, ale polla špecifického, slovenského spósobu z časóv „Veľkej Moravy", kerý sa ale nezachovav.

Ostáva iba čakať, čo doňese hlpšé odborné skúmaňí meča s listinnýma památkama s tochtok, či neskoršého obdobá, keré by nám pomohli poodhaliť skované tajomstvo, kerým je tátok zbraň zastrená. Indícije móžu byť nápomocné pri ukazuváňí smeru bádaňá. Teórije ale mosá byť polložené konkrétnyma dókazma, keré by potvrdili, alebo vyvrátili naznačené úvahy.

Na začátku bola „hréšna myšlénka". Sa aj ďalšé zaujímavé úvahy súvisácé s týmtok mečom, jag aj článek Pavla Satka, kerý odvážnejší rozebrav tútok tému.

Bueme tedy mať možnos po preskúmaní a zvážení ňé len samotného artefaktu, ale aj zachovaných historických listín a kroník prepísať doteraz zaužívaný názov: „meč sv. Štefana" na - „meč knížaťa Pribinu? Verím, že áno. Na začátek by asik bolo fajín vrátiť zácny meč z Prahy do najstaršého a tak historicky významného mesta pod Zoborom.

Ďalšé články:

Diskusija

(0 komentárov)

Prihlásení

Táto stránka používa sušénky. Vác info